Sakrálne staviteľstvo

Kategoria: Architektúra

Potreba kontaktu človeka s Bohom bola vždy uskutočňovaná v hľadaní a usporiadaní miest, ktoré sú zvlášť priaznivé pre modlitbu a meditáciu. Krajinná scenéria drevených kostolov, malebne položená v horskej krajine južnej časti Podkarpatského vojvodstva nadchýna a vyzýva k zamysleniu. Je to posvätná krajina, v ktorej sú ľudské záležitosti vkladané do rúk Božej prozreteľnosti. Drevené chrámy potešia malebnými vežičkami utopenými v korunách okolitých stromov, interiérovým dizajnom a vybavením, ako aj tesárskymi a rezbárskymi ozdobami. Očarujú harmóniou s krajinou, v ktorej kultúra dokonale zapadá do povahy miesta. Miesta na vybudovanie kostola boli vždy starostlivo vybrané. Chrámy najčastejšie umiestňovali na kopcoch, obklopoval ich veniec stromov a územie pri kostole, kde bol najčastejšie cintorín – obklopoval plot. Cerkvy mali často v susedstve samostatne stojace zvonice, umiestnené v rade s plotmi alebo v najbližšom okolí cerkvi. Charakteristický prvok pre cerkov, ktorý ju odlišoval v krajine, je špecifická forma strechy, tzv. stanová strecha a kopuly na vrchole veží. Dnešné cerkvy prítomné v krajine Podkarpatského vojvodstva predstavujú veľkú rozmanitosť formálnych a konštrukčných riešení. Väčšina z nich sa nachádza na Trase drevenej architektúry. Mnohé z nich to je vynikajúca umelecká hodnota a vysoká úroveň zhotovenia a aplikácie technických riešení.

Sakrálne staviteľstvo v regióne Łemkov sa líši podľa regiónov. Štýl cerkví možno rozdeliť do piatich typov: severozápadný, severovýchodný, všeobecný (alebo severný, spádový), južný a juhovýchodný. V podkarpatskom regióne rozlišujeme dva typy cerkví. Severovýchodný typ (variant bezvežový) sa vyskytuje v rajóne Osławy oblasti vo východnom regióne Łemkov. Vyznačuje sa trojdielnym predĺženým pôdorysom (tiež pridaním predsiene a sakristie za sanktuárium – Komańcza), rovnakou výškou zrubu všetkých častí chrámu, bez veže, s jedno hrebeňovou strechou (niekedy rozdelená na tri samostatné časti) s baňatými vežičkami. V určitej vzdialenosti od cerkvi sú stĺpovo-rámové zvonice, niekedy  murované. Najstaršie cerkvy tohto typu sú v Rzepedzie a Turzańsku. Severovýchodný typ (vežový variant) sa líši od predchádzajúceho stĺpovo-rámovou vežou s rovnými stenami, umiestnenou nad západnou časťou babinca. Vyskytuje sa v rovnakej oblasti ako variant bezvežový, menovite v Łopienke (murovaná), Radoszyciach. Južný typ – s neexistujúcou cerkvou v Lipowci.

Duchovná sféra Bojkov bola neoddeliteľne spojená s cerkvou. Tradičným stavebným materiálom používaným na výstavbu chrámov Bojkov v horských a podhorských oblastiach bolo drevo (zvyčajne jedľa). Prvky zvlášť náchylné na pôsobenie vlhkosti boli vyrobené z odolnejšieho materiálu – dubového alebo smrekovcového dreva. Chrámy najčastejšie stavali s vencovou konštrukciou z odkôrňovanej a ohobľovanej guľatiny alebo polovičnej guľatiny. Sakrálne staviteľstvo z hľadiska času sa formovalo takto: a) 17. – 18. st. masový výskyt bojkovských cerkví, trojdielnych v pôdoryse a priestorovej forme, so stohovým zakončením; b) 19. st. – väčšia rôznorodosť foriem, v novo postavených stavbách dominujú hrebeňové strechy, zachováva sa rozdelenie v pôdoryse a v priestorovej forme. Súčasné oblasti regiónu Bojkov nie sú súvislým architektonickým celkom. Súčasná cirkevná krajina je mozaikou tradičných foriem a neskorších, nanútených riešení, ako aj hľadaním nových foriem vyplývajúcich z byzantskej tradície a súčasných mód a architektonických riešení.

Krajinu sacrum regiónu Łemkov a Bojkov dopĺňajú prvky malých rozmerov v podobe kaplniek a Božích múk, ako aj starodávnych náhrobných krížov. Tieto objekty sú sprievodným javom pri križovatkách ciest, pri miestach nebezpečných a zahalených temnými tajomstvami zostávajú v súčasnej krajine ako nemí svedkovia minulých čias. Zarastené machom, obklopené poľnými kvetmi potešia nie výnimočnými, ale jemnými formami, ktoré im dali ľudoví umelci. Tvorené z potreby srdca, najjednoduchšími metódami, z dostupných materiálov, neustále nadchýnajú moderného človeka.

Dane kontaktowe

Lokalizacja

Współfinansowane przez Unię Europejską z Europejskiego Funduszu Rozwoju Regionalnego w ramach
Programu Współpracy Transgranicznej Interreg V-A Polska-Słowacja 2014-2020