Najpočetnejšie a najviac čitateľné stopy tvoriace dedičstvo valašskej kultúry možno nájsť v oblasti Nízkych Beskýd (o. i. Chyrowa, Zawadka Rymanowska, Olchowiec, Zyndranowa a Osławica) a Bieszczad (o. i. Lutowiska, Rabe, Michniowiec, Caryńskie, Berehy Górne). Valašská kultúra sa v minulosti rozvíjala aj v iných obciach Bieszczad, dnes známych viac z cestovného ruchu, t. j. Ustrzyki Dolne, Wetlina, Cisna.

História valašskej kolonizácie v poľskej časti Karpát prebiehala v období 14. – 17. st. Valasi putujúci oblúkom Karpát stratili materinský jazyk a stali sa stúpencami kresťanského náboženstva východného obradu. Na súčasnom území Poľska zaviedli chovné a syrárske tradície, z ktorých vyplývalo vtedy zavádzané valašského práva. Učili miestne obyvateľstvo ako využívať lesy, lesné čistiny a hory na pasenie oviec.

Počas vandrovky trvajúcej niekoľko storočí sa valašský živel rozšíril po rozsiahlej oblasti celých Karpát a zmiešal sa s miestnym obyvateľstvom, ktoré prichádzalo zo severu dolinami riek. Ich dnešní potomkovia sú rusínski gorali, o. i. Bojkovia a Łemkovia.

Archeologický výskum potvrdzuje hypotézu o valašskom demografickom podloží regiónu Bojkov a regiónu Łemkov. Intenzívna kolonizácia na valašskom práve, ktorá sa rozvinula v 15. – 16. st., viedla k ovládnutiu vyšších častí Karpát ľuďmi. Valasi, ktorí mali svoj jazyk a kultúru, neporušili dovtedajší stav vlastníctva poľského poľnohospodárskeho obyvateľstva, ale rozšírili existujúci ľudský ekumenizmus na hory a pahorkatiny. Týmto spôsobom sa v Beskydách začala formovať národopisná skupina, ktorá bola od polovice 19. st. označovaná ako región Łemkov. Veľmi podobným spôsobom sa pravdepodobne formoval región Bojkov, hoci vonkajšie prostredie bolo iné.

Predkovia Łemkov, ktorí prišli do Beskýd, sa usadili hlavne v údoliach riek, čo priamo vplývalo na charakter vznikajúceho osídlenia. Koncom 17. st. sa začal významný vzostup rodov a dedín. Obyvateľstvo, ktoré sa usadilo pozdĺž beskydských dolín, formovalo spoločnú existenciu, prvky, ktoré ho odlišujú od ostatných spoločenstiev, t. j. jazyk, vierovyznanie, kroje, hudba, stavebníctvo atď. Nová kultúra sa rozvíjala na základe valašsko-rusínskeho osídlenia. Počas celého 19. st. prebiehal systematický demografický rozvoj regiónu Łemkov.

Najstaršie informácie o charaktere łemkovských dedín pochádzajú zo 14. st. a z neskorších období. Łemkovské obce boli zakladané hlavne na „surovom koreni“, v lesoch, ktoré pre pestovateľské účely museli osadníci ešte len vyklčovať. Dediny sa reťazovito tiahli popri riekach alebo potokoch. V závislosti od dĺžky toku v doline mohla byť založená jedna alebo niekoľko obcí, spojených navzájom prúdom rieky. Dôsledkom reťazovitého usporiadania dediny bolo lánové delenie pôdy. Bolo špecifické pre łemkovské dediny a spočívalo v tom, že každý z osadníkov dostal pruh pôdy tiahnuci sa naprieč dolinou od hrebeňa k hrebeňu.

Osady Bojkov boli zakladané v údoliach riek a potokov. Obce mali charakter reťazovitej zástavby, pri ktorej sa chalupy tiahli ako dlhá reťaz niekoľko kilometrov.