CESTA ZA UMENÍM
Opis produktu
DRUH TRASY: automobilová
DĹŽKA TRASY: 197 km
PRIEBEH TRASY:
Dukliansky priesmyk – Medzilaborce – Snina – Humenné – Stropkov – Svidník – Dukliansky priesmyk
POPIS TRAS:
Trasa sa začína v Duklianskom priesmyku (500 m n. m.), ktorý je najnižšie položeným prechodom cez hlavný hrebeň Karpatského oblúka. Historicky toto miesto zohrávalo dôležitú tranzitnú úlohu ako obchodná cesta a bolo dôležitým strategickým bodom počas druhej svetovej vojny v r. 1944; okolie priesmyku bolo miestom bojov a je tu pochovaných okolo 99 000 vojakov, ktorí padli počas Prešovsko-duklianskej operácie. V súčasnosti sa tu nachádza pomnik – mauzoleum venovaný pamiatke vojakov padlých v bitke o Dukliansky priesmyk. V Krajnej Poľane odbočíme na Bodružal, dedinku, v ktorej sa nachádza gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša z r. 1658, zapísaný do zoznamu UNESCO.
Následne ideme v smere cesty č. 575, na ktorej odbočíme na východ do mesta Medzilaborce. Počas cesty míňame dediny, v ktorých je mnoho obyvateľov rusínskej národnosti. V Medzilaborciach stojí za návštevu Múzeum moderného umenia Andyho Warhola, v ktorom je výstava rozdelená na tri časti. Prvá expozícia je dielom Paula Warholu a jeho syna Jamesa. Druhá časť sa skladá z autentických dokumentov a rekvizít Andyho Warholu, ktoré dokazujú jeho rusínske korene. V tretej, najväčšej výstavnej ploche, sú umiestnené diela Andyho Warholu. Zaujímavým miestom je aj mini skanzen, ktorý prezentuje rustikálne objekty z minulosti. Vystavujú sa originálne repliky rusínskych domov z okolitých dedín. Všetky sú vyrobené ručne.
Z Medzilaboriec odbočíme na Sninu po ceste č. 567, ktorá prechádza cez rusínske dediny, za Nižnou Jablonkou v Hostoviciach, odbočíme doľava na Osadné, kde sa nachádza krypta s pozostatkami približne 1 600 ruských vojakov, ktorí padli počas prvej svetovej vojny. Pri príchode do Sniny sa môžeme zastaviť v klasicistickom paláci z r. 1781, kde na nádvorí stojí socha Herkulesa, ktorá bola odliata z miestneho železa. V zrekonštruovanom paláci je teraz múzejná expozícia, galéria a knižnica. Snina je veľmi dobrým východiskovým bodom pre turistov smerujúcich do Bukových vrchov a do pohoria Vihorlat, v ktorom jeden z vrcholov – Sninský kameň (1006 m n. m.) sa týči nad mestom Snina. V susedných obciach Ruský Potok, Uličské Krivé, Topoľa a Hrabová Roztoka sú drevené rusínske cerkvi.
Pozdĺž rieky Cirocha smerujeme do Humenného, v ktorom navštívime renesančný palác. Palác, strážený štyrmi levmi vyrobenými z bronzu, bol postavený rodinou Drugethovcov v r. 1610. V súčasnosti je tu Vihorlatské muzeum, v ktorom môžeme vidieť expozíciu šľachty z obdobia renesancie, a taktiež sakrálne umenie z 20. st. Za palácom sa nachádza skanzen, kde sa nachádzajú rôzne objekty ľudovej architektúry, ako napr. domy, mlyny alebo kováčske dielne, presťahované z oblasti Nízkych Beskýd, Bukovských vrchov a Vihorlatu. Najcennejšou pamiatkou je drevená pravoslávna cerkov z Novej Sedlice z r. 1764.
Z Humenného vychádzame v smere na Vranov nad Topľou, kde po 12 km dôjdeme na rázcestie pod zrúcaninami hradu Čičva pochádzajúceho z 13. st. Po nájazde Rákocziho v r. 1711 bol hrad zničený a ostal v ruinach dodnes. V súčasnosti je možné zaparkovať na parkovisku pod hradom a cestičkou vystúpať k ruinám hradu, odkiaľ je nádherný výhľad na Vihorlatské pohorie. Z hradu ideme ďalej v smere Stropkova po malebnej ceste pozdĺž vodnej priehrady Domaša, ktorá bola vybudovaná v r. 1967. Pozdĺž cesty, v dnes už zaniknutej osade Kelča, je na okraji priehrady zachovaný murovaný rímskokatolícky kostol sv. Kráľa Štefana z 18. st. v štýle barokovo-rokokovom. Pokračujeme ďalej a v Stropkove odbočíme na Svidník, kde sa neskôr napojíme na hlavnú medzinárodnú cestu č. 21.
Trasa končí vo Svidníku, kde môžeme navštíviť skanzen Múzea ukrajinskej kultúry, v ktorom sú na 10 ha sústredené predmety z kultúry Rusínov na Slovensku, a to hlavne hospodárske a remeselné stavby ako stajne, stodoly, vodné a veterné mlyny. Okrem toho sa tu nachádza drevený gréckokatolícky kostol z r. 1766 sv. Paraskievy, ktorý bol prenesený z Novej Polianky. V skanzene je aj výstava, ktorá dokumentuje zamestnania Rusínov, ako je poľnohospodárstvo a pastierstvo. Areál skanzenu je spojený s amfiteátrom, kde sa každý rok konajú festivaly kultúry Rusínov-Ukrajincov na Slovensku, ako napr. tradičné ľudové svadby, veľkonočné zvyky, krstiny, jarmoky, ukážky tradičných ľudových remesiel. Za Svidníkom máme ďalšiu rusínsku dedinu – Ladomirovú, s pravoslávnym kostolom sv. Michala Archanjela zapisanym v zozname UNESCO. Objekt pochádza z r. 1742, má zrubovú konštrukciu orientovanú na východ a strechu pokrytú drevenými šindľami. V interiéri je krásny ikonostas z 18. st.
Dodatkowe informacje
