CESTA IKON
Opis produktu
DRUH TRASY: cyklistická
DĹŽKA TRASY: okolo 90 km
PRIEBEH TRASY:
Nová Sedlica – Uličské Krivé – Ulič – Ruský Potok – Topoľa – nádrž Starina – Jalová – Stakčín – Kalná Roztoka – Ubľa – Dúbrava – Šmigovec – Hrabová Roztoka – Strihovce – Astronomické observatórium na Kolonickom sedle
VÝŠKOVÝ PROFIL:
POPIS TRASY:
1. deň
Nová Sedlica, dedina, ktorá je najvýchodnejšou dedinou na Slovensku, je tiež miestom, odkiaľ sa po červenej značke dá dôjsť k hraničnému trojuholníku Slovensko – Poľsko – Ukrajina na vrchu Kremenec (1221 m n. m.). V miestnom Dome kultúry sa nachádza výstavná miestnosť s artefaktmi prepojenými s valašskou kultúrou. Idúc na juh, dostaneme sa do dediny Uličské Krivé, kde sa nachádza drevený gréckokatolícky kostol z r. 1778 s krásnym ikonostasom z 18. st.
Ďalšou dedinou je Ulič, kde v strede dediny je miniatúrny park drevených kostolíkov v mierke 1:10 z okolitých dedín; tu je možné naplánovať si, aký kostolík chceme navštíviť v skutočnosti. Nad dedinou sa nachádza naučný chodnik Dvere do polonín, kde sa môžeme dozvedieť, ako rozpoznať zvieratá v lese. Pri výjazde z Uliča na pravej strane budeme mať odbočku do obce Ruský Potok, v ktorej sa nachádza drevená pravoslávná cerkov sv. Michala Archanjela z druhej polovice 17. st.
Cestujeme ďalej a za obcou Kolbasov máme ďalšiu križovatku, ktorá nás zavedie do obce Topoľa, kde sa nachádza grekokatolícky kostol sv. Michala Archanjela z r. 1700. Kostol sa nachádza na kopci na pravej strane cesty, krásne arkády okolo budovy dodávajú kostolu kúzlo. V Topoli sa nachádza tiež pomník Alexandrovi Duchnovičovi, ktorý sa tu narodil a žil v rokoch 1803 – 1865. Bol gréckokatolíckym kňazom a národným rusínskym buditeľom, iniciátorom snáh Rusínov o vytvorenie autonómneho štátu a tvorcom prvého rusínskeho šlabikáru.
Vraciame sa na križovatku a stúpame na sedlo Karcaba (500 m n. m.), prechádzame cez obec Príslop, kde sa nachádza vojenský cintorín z prvej svetovej vojny a po dosiahnutí sedla schádzame k nádrži Starina, kde po ceste míňame pekný výbežok karpatského flyšu. Vodná nádrž Starina bola vybudovaná v r. 1987 a je to najväčšia nádrž pitnej vody na Slovensku i v strednej Európe, zásobuje pitnou vodou mnohé mestá na východnom Slovensku, vrátane Prešova a Košíc. Oblasť okolo nádrže je chránená a v blízkosti je zakázané stanovanie a prevádzkovanie vodných športov, neďaleko nádrže je pre turistov postavená vyhliadka. Samotná priehrada, ktorá sa nachádza na rieke Cirocha, je zemského typu (sypaná), má výšku 50 m a dĺžku 345 m.
Za hrádzou je odbočka do dediny Jalová, kde sa nachádza drevená pravoslávna cerkov sv. Juraja, postavená v r. 1792. Táto cerkov bola v r. 2001 rozobraná a nanovo zmontovaná, pretože bola vo veľmi zlom stave. Po návrate na hlavnú cestu dôjdeme do obce Stakčín.
2. deň
Odchádzame do obce Kalná Roztoka. Zo Stakčína vychádzame smerom na Ubľu a na prvej križovatke odbočíme vľavo na miestnu cestu do Klenovej. Na kopci sa tu nachádza drevený gréckokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z 18. st. v ktorom venujte pozornosť zaujímavosti na ikone Poslednej večere v ikonostase, nakoľko na stole, za ktorým sedí Kristus s apoštolmi, sú len lyžice.
Pokračujeme cez obec Klenová a dostávame sa na hlavnú cestu do obce Ubľa, kde odbočíme vpravo na cestu smerom na Sobrance. V obci Dúbrava odbočíme vpravo a po 4 km jazdy sa dostávame do obce Šmigovec. Tu sa nachádza novo zrekonštruovaný drevený gréckokatolícky kostol Nanebovstúpenia Pána z r. 1894.
V súčasnosti je tu zriadená cirkevná galéria, kde na pôvodných drevených trámoch zo starého chrámu sú zhotovené obrazy. O 2 km ďalej v obci Hrabová Roztoka sa nachádza ďalší drevený kostolík sv. Bazila Veľkého, postavený v 18. st. Rovnako ako v Šmigovci, aj tento kostol bol v 50. rokoch zmenený na pravoslávnu cirkev a až po politických zmenách bol späť vrátený do rúk gréckokatolíkom. V súčasnosti sa kostol nepoužíva z dôvodu nedostatku veriacich.
Po návrate do Šmigovca odbočíme doľava a ideme kopcami pohoria Vihorlat. Za Stihovcami sa dostávame na prašnú cestu so žltou turistickou značkou, po chvíli dôjdeme na križovatku s cestou, smerujúcou po vrstevnici. Tu odbočíme doprava a obchádzame hlavné pásmo masívu Vihorlatu. Cesta sa vinie po vrstevnici, ktorá bola niekedy podkladom úzkorozchodnej lesnej železnice postavenej ešte v časoch Rakúsko-Uhorska. Prídeme na križovatku, kde odbočíme dole doprava a asi po 1,5 km prídeme do Astronomického observatória a planetária na Kolonickom sedle, ktoré verejnosti ponúka teleskopickú prehliadku nočnej oblohy v najtmavšom kúte Slovenska – Parku temného neba Poloniny.
Dodatkowe informacje
